The aim of the contribution is to find out how Slovak museums documented the present in the years of the Second World War. Attention is focused on the two largest museums in Slovakia at that time, namely the Slovak National Museum in Turčiansky Svätý Martin and the Slovak Museum in Bratislava (today one institution). The study will also try to answer the following questions: Were Slovak museums able to take on the role of spreading the national story and state ideology? Was most of the public interested in them? What was their significance for the nascent state and the new political establishment? The text of the contribution will also try to shed light on the reasons for the changes in museology after the break-up of Czechoslovakia by Adolf Hitler and the creation of the Slovak state. The question of well-made documentation of the present in that period has an impact even into the present. Slovak museums, due to poorly done documentation during the Second World War, are not able to present to the public the history of everyday life of the given time. 

[1] Concerning developments in the era of Slovakia’s autonomy, see, for example: Valerián Bystrický, Od autonómie k vzniku Slovenského štátu [From Autonomy to the Establishment of the Slovak State] (Bratislava: VEDA, 2008); Róbert Arpáš, Autonómia: víťazstvo alebo prehra? Vyvrcholenie politického zápasu HSĽS o autonómiu Slovenska [Autonomy: Victory or Defeat? Culmination of Hlinka’s Slovak People’s Party’s Political Struggle for Slovakia‘s Autonomy] (Bratislava: VEDA, 2011); Ján Mitáč, ed., Juh Slovenska po Viedenskej arbitráži 1938-1945 [Slovakia’s South after First Vienna Award 1938-1945] (Bratislava: ÚPN, 2011); Valerián Bystrický et al., Rozbitie alebo rozpad? Historické reflexie Česko-Slovenska [Forced Destruction or Disintegration? Historical Reflections on Czechoslovakia] (Bratislava: VEDA, 2010).

[2] Bystrický, Od autonómie, 198-249.

[3] Arpáš, Autonómia: víťazstvo alebo prehra?, 94 and next.

[4] Regarding the Roma, see, for example: Tomáš Královič, “Perzekúcia Rómov v slovenskom štáte v rokoch 1939-1945. Problematika pracovných útvarov vo fondoch okresného, župného a policajného úradu v Nitre” [Roma Persecution in the Slovak State 1939-1945: Labour Camp Issues in Regional, County and Police Office Funds in Nitra], Studia Historica Nitriensia 23, no. 2 (2019): 456-474. Regarding the Jews: Miroslav Palárik, and Alena Mikulášová, “Vyhlásenie autonómie v októbri 1938 a prejavy protičeských a antisemitských nálad v regiónoch na príklade mesta Nitra a okolia” [Announcement of Autonomy in October 1938 and Manifestations of Anti-Czech and Anti-Semitic Sentiments in the Regions on the Example of the City of Nitra and the Nearby Area], in Marian Uhrin, ed., Slovensko 1938. Československo v zovretí mocností [Slovakia 1938. Czechoslovakia in the Grip of Powers] (Banská Bystrica: SNP Museum, 2019), 125-40.

[5] See, for example: Michaela Lenčéšová, “Comeback Štefana Polakoviča po vzniku Slovenskej republiky. K Polakovičovmu hľadaniu zmyslu slovenských dejín 20. storočia” [Štefan Polakovič’s Comeback after the Establishment of the Slovak Republic. On Polakovič‘s Search for the Meaning of Slovak History of the 20^th Century], in Milan Belej, Peter Keresteš and Miroslav Palárik, eds., Míľniky 20. storočia v regióne Nitrianskeho kraja [Milestones of the 20^th Century in Nitra Region] (Nitra: UKF, 2018), 214-27; Miloslav Szabó, Klérofašisti. Slovenskí kňazi a pokušenie radikálnej politiky (1935-1945) [Clerical Fascists. Slovak Priests and Temptation of Radical Politics (1935-1945)] (Bratislava: Slovart, 2019).

[6] Štefan Polakovič, K základom Slovenského štátu. Filozofické eseje [On Foundations of the Slovak State. Philosophical Essays] (Turčiansky Svätý Martin: Matica slovenská, 1939); Martin Pekár, “Štátna ideológia a jej vplyv na charakter režimu” [State Ideology and Its Influence on the Nature of the Regime], in Martina Fiamová, Ján Hlavinka, Michal Schvarc et al., Slovenský štát 1939 – 1945: predstavy a realita [Slovak State 1939-1945: Notions and Reality] (Bratislava: HiÚ SAV, 2014), 137-52; Anton Hruboň, “Slovenský národný socializmus v koncepciách Štefana Polakoviča a Stanislava Mečiara. (Dva návrhy posalzburského smerovania prvej Slovenskej republiky)” [Slovak National Socialism in the Concepts of Štefan Polakovič and Stanislav Mečiar (Two Proposals of the Post-Salzburg Direction of the First Slovak Republic)], in Anton Hruboň, Zuzana Tokárová and Juraj Lepiš, eds., Slovensko v rokoch neslobody 1938 – 1989. II. Osobnosti známe – neznáme [Slovakia in Years of Bondage 1938-1989. II. Personages Known – Unknown] (Bratislava: ÚPN, 2014), 20-34.

[7] Pekár, “Štátna ideológia,” 143.

[8] Ibid., 137.

[9] See: Vlasta Jaksicsová, Kultúra v dejinách (Dejiny v kultúre) [Culture in History (History in Culture)] (Bratislava: VEDA, 2012), 169 and next.

[10] Monika Kapráliková, „Elán vo vojnovej Bratislave: podoba a okolnosti vydávania časopisu v rokoch 1939 – 1944” [Magazine Elán in Wartime Bratislava: Form and Circumstances of Publishing It in 1939-1944], Slovenská literatúra 62, no. 1 (2015): 8-9.

[11] Pavol Tišliar and Branislav Šprocha, Demografický obraz Slovenska v rokoch 1938-1945 [Demographic Image of Slovakia in 1938-1945] (Bratislava: MKD, 2016).

[12] Miloš Řezník and Martin Schulze Wessel, “Muzeum jako médium histoire croisée Nemců, Čechů a Slováků” [Museum as Medium of Histoire Croisée of Germans, Czechs and Slovaks], in Dušan Kováč, Miloš Řezník and Martin Schulze Wessel, eds., Muzealizace dějin v česko-nemecko-slovenském kontextu [Musealization of History in the Czech-German-Slovak Context] (Praha: MÚ AVČR, 2017), 14.

[13] Concerning the creation of national history, see, for example: Adam Hudek, Najpolitickejšia veda. Slovenská historiografia 1948-1989 [The Most Political Science. Slovak Historiography 1948-1989] (Bratislava: VEDA, 2010), 11 and next; László Vörös, Analytická historiografia verzus národné dejiny. „Národ“ ako sociálna reprezentácia [Analytical Historiography Versus National History. “Nation” as Social Representation] (Pisa: Plus-Pisa University Press, 2010), 3 and next; Zuzana Hasarová, “Nový sviatok v kalendári komunistického režimu. K formovaniu osláv československo-sovietskeho vzťahu na konci 40. rokov 20. storočia” [New Holiday in Calendar of Communist Regime. How Celebrations of the Czechoslovak-Soviet Relationship Were Shaped in the Late 1940s], Studia Historica Nitriensia 20, no. 1 (2016): 135-60.

[14] Ľubomír Lipták, “Múzeá a historiografia na Slovensku do roku 1918” [Museums and Historiography in Slovakia until 1918], Zborník Slovenského národného múzea 81, History – 27 (1987): 273-89; Ľubomír Lipták, “Múzeá a historiografia na Slovensku v rokoch 1918 – 1945” [Museums and Historiography in Slovakia in 1918-1945], Zborník Slovenského národného múzea 83, History – 29 (1989): 209-25.

[15] Adam Hudek, “Historik František Hrušovský: žiak Václava Chaloupeckého ako tvorca ľudáckej koncepcie slovenských dejín” [Historian František Hrušovský: Václav Chaloupecký’s Disciple and Creator of HSĽS’s Concept of Slovak History], in Milan Ducháček, Jitka Bílková et al., eds., Václav Chaloupecký a generace roku 1914: otazníky české a slovenské historiografie v éře první republiky [Václav Chaloupecký and the Generation of 1914: Issues of Czech and Slovak Historiography during the First Republic] (Liberec – Prague – Turnov: Pekařova společnost Českého ráje, z.s., 2018), 124.

[16] František Hrušovský, Slovenské dejiny [Slovak History] (Turčiansky Svätý Martin: Matica slovenská, 1939).

[17] The exhibition was open to the public from October 19, 2016 to February 26, 2017. It was curated by Katarína Bajcurová, Petra Hanáková and Bohunka Koklesová. The exhibition project is currently presented on the website: https://senxskutocnost.sng.sk.

[18] Polakovič, K základom slovenského štátu, 95 and next.

[19] Štefan Polakovič, Slovenský národný socializmus [Slovak National Socialism] (Bratislava: Generálny sekretariát Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, 1941), 129.

[20] Ibid., 111.

[21] Ibid.

[22] Ibid. It should be noted that the demand for socialising culture and art, i.e. making it generally comprehensible and accessible to the broad masses, came to Slovakia from two centres – Germany and the Soviet Union.

[23] Ibid., 67 and next.

[24] For more details concerning the situation in visuals arts, see: Katarína Bajcurová, “Umenie – štát – umelci” [Art – State – Artists], in Katarína Bajcurová, Petra Hanáková and Bohunka Koklesová, eds., Sen x skutočnosť. Umenie & propaganda 1939-1945 [Dream x Reality. Art & Propaganda 1939-1945] (Bratislava: SNG, 2017), 22 and next.

[25] Jozef Švikruha, “Periférna literatúra a verejné knižnice” [Peripheral Literature and Public Libraries], Národný pracovník. Časopis Ústrednej osvetovej komisie 5, no. 9-10 (1944): 365-69.

[26] Janko Alexy, “Čo s našim moderným umením?” [What to Do with Our Modern Art?], Kultúra. Revue slovenskej katolíckej inteligencie 12, no. 1-2 (1940): 40-43.

[27] In this context, Stein Rokkan’s concept of the relationship between the centre and the periphery is interesting, as he distinguishes three basic ways in which the periphery can be subjugated – by conquest and administrative annexation (which occurred only in the case of the Czech part of the former Czechoslovak Republic); by economic attachment; and by cultural subjugation. In the case of the Slovak Republic during the Second World War, the latter two forms are particularly relevant. Stein Rokkan’s theory was elaborated for Slovak conditions by art historian Ján Bakoš. See: Stein Rokkan, “The Centre-Periphery Polarity,” in Stein Rokkan, Derek Urwin, Frank H. Aarebrot et al., Centre-Periphery Structures in Europe. An ISSC Workbook in Comparative Analysis (Frankfurt – New York: Campus, 1987), 17-50; Ján Bakoš, Periféria a symbolický skok. (Úvahy o teórii dejín umenia a kultúrnej histórii) [Periphery and Symbolic Leap. (Reflections on Art History Theory and Cultural History)] (Bratislava: Kaligram, 2000).

[28] Stanislav Dragúň, “Nemecko-slovenská dohoda z roku 1942 o spolupráci na kultúrnom poli a jej realizácia v praxi” [German-Slovak Agreement from 1942 on Cooperation in Culture and Its Implementation in Practice], Historický časopis 55, no. 3 (2007): 559-76; Michal Schvarc and Ľudovít Hallon, “Nemecká kultúrna politika na Slovensku v rokoch 1939-1945. Náčrt problematiky” [German Cultural Policy in Slovakia in 1939-1945. An Outline], in Peter Sokolovič, ed., Život v Slovenskej republike – Slovenská republika 1939-1945 očami mladých historikov IX [Life in the Slovak Republic – Slovak Republic 1939-1945 as Seen by Young Historians IX] (Bratislava: ÚPN, 2011), 259-84.

[29] Miroslav Palárik, “Divadelníctvo v Nitre v rokoch 1939-1945” [Theatre in Nitra in 1939-1945], Studia historica Nitriensia 21, no. 2 (2017): 366-430; Alena Mikulášová and Miroslav Palárik, “Nitrianske kiná v období druhej svetovej vojny” [Nitra Cinemas during the Second World War], Historický časopis 63, no. 2 (2015): 291-312; Petra Hanáková, “Udávať, dozerať a trestať. Slovenské kino 1939-1945 v policajných a iných archívoch” [Snitching, Supervising and Punishing. Slovak Cinema 1939-1945 in Police and Other Archives], in Martin Kaňuch, ed., Film a kultúrna pamäť [Film and Cultural Memory] (Bratislava: SFÚ, 2014), 114-27; Martin Ciel, Film a politika. Ideológia a propaganda v slovenskom filme 1939-1989 [Film and Politics. Ideology and Propaganda in Slovak Film 1939-1989] (Bratislava: Vlna, 2017); Martin Hetényi, “Niektoré aspekty kultúrnej, umeleckej a osvetovej činnosti mesta Nitra v rokoch 1939-1945” [Some Aspects of Cultural, Artistic and Educational Activities of the City of Nitra in 1939-1945], Konštantínove listy 8, no. 2 (2015): 78-87; Miroslav Palárik and Alena Mikulášová, “Libri prohibiti. Zásahy politiky do knižnej produkcie a knižničných fondov počas druhej svetovej vojny na príklade mesta Nitra” [Libri prohibiti. Political Interventions in Book Production and Library Collections during the Second World War on the Example of the City of Nitra], Muzeológia a kultúrne dedičstvo 4, no. 2 (2016): 117-37; Vladimír Draxler, “Slovenský rozhlas 1938–1945” [Slovak Radio 1938-1945], Acta Universitatis Carolinae – Studia territorialia, no. 1-2 (2013): 141-75.

[30] JŠK, “Otázky nateraz bez odpovede” [Questions Unanswered Now], Kultúra 13, no. 7-8 (1941): 325-27.

[31] See more: Ivan Kamenec, “Zmietanie sa medzi politikou, kultúrnou tvorbou a vlastným svedomím” [Struggling Between Politics, Cultural Creation and Own Conscience], in Ivan Kamenec, ed., Spoločnosť, politika, historiografia. Pokrivené (?) zrkadlo dejín slovenskej spoločnosti v dvadsiatom storočí a vlastným svedomím [Society, Politics, Historiography. A Distorted (?) Mirror of the History of Slovak Society in the Twentieth Century by One's Own Conscience] (Bratislava: HiÚ SAV and Prodama, 2009), 135-36.

[32] See more: Anna Gregorová, Múzeá a múzejníctvo [Museums and Museology] (Martin: Matica slovenská, 1984), 56-57.

[33] Revízne správy o múzeách [Museum Review Reports], fund Zväz slovenských múzeí [Association of Slovak Museums] (hereafter: fund ASM), 1939-1959, box 2/1, Archive of the Slovak National Museum in Bratislava (hereafter: ASNM in BA).

[34] Cf.: “Vyhláška MŠANO zo dňa 30. apríla 1940, číslo 3277/40 – prez. O usporiadaní školských vychádzok a zájazdov,” [National Education Ministry’s Regulation of April 30, 1940, No 3277/40 – pres. On the Organisation of School Outings and Tours], Zvesti Ministerstva školstva a národnej osvety 3, no. 5 (1940): 89; “Učebné osnovy pre učiteľské akadémie. Zásadné stanoviská” [Curriculum for Teacher Training Academies. Key Viewpoints], Zvesti Ministerstva školstva a národnej osvety  3, no. 5 (1940): 302-61.

[35] See more on victimisation: Vladimír Krivý and Elena Mannová, “Mýtus obete” [The Myth of Victim], in Eduard Krekovič, Elena Mannová, Eva Krekovičová et al., eds., Mýty naše slovenské [Our Slovak Myths] (Bratislava: AEP Press, 2005), 77-85; myths of the Slovak state are also dealt with by: Ivan Kamenec, “Slovenská republika 1939-1945 a jej mýty” [Slovak Republic 1939-1945 and Its Myths], in Krekovič, Mannová, Krekovičová et al., Mýty naše slovenské, 181-98.

[36] Slávka Otčenášová, “Cyrilo-metodská tradícia v československých a slovenských učebniciach dejepisu publikovaných po roku 1918” [Tradition of Saints Cyril and Methodius in Czechoslovak and Slovak History Textbooks Released after 1918], in Martin Hetényi, Peter Ivanič, Martin Husár et al., Tradícia a prítomnosť misijného diela sv. Cyrila a Metoda [Tradition and Presence of the Missionary Work of St Cyril and Methodius] (Nitra: UKF, 2013), 256-68; Slávka Otčenášová, “Svätopluk ako symbol národa a ideál občianskych cností (v učebniciach dejepisu pre základné a stredné školy výdávaných v rokoch 1918-1945)” [Svätopluk as a National Symbol and Ideal Citizen (in History Textbooks for Primary and Secondary Schools Published in 1918-1945)], Studia Historica Nitriensia 25, no. 1 (2021): 103.

[37] Viera Pilinská, “Zmeny v štruktúre obyvateľstva podľa veku, rodinného stavu a vzdelania na Slovensku po vzniku Československa” [Changes in Population Structure by Age, Marital Status and Education in Slovakia after the Establishment of Czechoslovakia], Slovenská štatistika a demografia 18, no. 4 (2018): 29 and next.

[38] Annual reports of museums in Slovakia for 1942 sent to the Association of Slovak Museums, fund ASM, 1939-1959, box 2/2, ASNM in BA.

[39] Cf.: Alžbeta Güntherová-Mayerová, “O súčasnom muzejníctve” [On Contemporary Museology], Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti 31, no. 2 (1940): 41-2. On museum pedagogy in the 1930s, see: Friedrich Waidacher, Príručka všeobecnej muzeológie [Handbook of General Museology] (Bratislava: SNM, 1999), 76-7; Thorsten Heese, "... ein eigenes Local für Kunst und Alterthum". Die Institutionalisierung des Sammelns am Beispiel der Osnabrücker Museumsgeschichte (Halle: Martin Luther University of Halle-Wittenberg, Diss., 2002, accessed June 16, 2023, http://digital.bibliothek.uni-halle.de/ulbhalhssun/content/titleinfo/2589814.

[40] Elena Machajdíková (see: Elena Machajdíková, “Slovenské národné múzeum a jeho predchodcovia” [Slovak National Museum and Its Predecessors], in Gabriela Podušelová and Viera Majchrovičová, eds., Múzeá vo vojne. Druhá svetová vojna a jej dôsledky na činnosť múzeí a ich zbierky [Museums at War. The Second World War and Its Consequences on the Activities of Museums and Their Collections] (Banská Bystrica: SNM, 2015), 15-29) presents only exhibitions of the Deutsche Partei: Exhibition of German Artists from Slovakia; and Die Volksgruppe plant und baut. Exhibitions by artists such as Jozef Satina, Štefan Milovan Kraker, František Viktor Podolay and others (for a detailed list, see: Zuzana Falathová, “Múzejníctvo a výstavníctvo v Bratislave v rokoch 1939-1945” [Museums and Exhibitions in Bratislava in the Years 1939-1945], Muzeológia a kultúrne dedičstvo 5, no. 2 (2017): 61-76) can be included among exhibitions that served the ideas of the government authorities about ideal art. The state also regularly presented art from satellites of Nazi Germany. These events included: Exhibition of Croatian Visual Arts; and Exhibition of Contemporary Romanian Art. When it comes to themes preferred by HSĽS representatives, we can point to a state-ideology–laden exhibition entitled: National Exhibition of Postage Stamps. After the establishment of the Slovak Republic, new postage stamps were designed to present national themes, including idealised images of Great Moravian princes, air protection of Slovakia by German aircraft and a series of paintings with folk themes by Martin Benka. For more detail: Miroslav Palárik and Zuzana Hasarová, “Medzníky slovenských a československých dejín na známkach z filatelistickej zbierky Slovenského národného múzea” [Milestones of Slovak and Czechoslovak History on Stamps from the Philatelic Collection of the Slovak National Museum], in Miroslav Palárik, Peter Kerestéš and Milan Belej, eds., Míľniky 20. storočia v regióne Nitrianskeho kraja [Milestones of the 20^th Century in the Nitra Region] (Nitra: State Archive in Nitra, 2018), 111-39.

[41] The entire speech of Jozef Tiso about the mythical origin of the Slovak state is available online: “Rundfunkrede von Jozef Tiso,” last modified June 16, 2023, https://www.herder-institut.de/no_cache/digitale-angebote/dokumente-und-materialien/themenmodule/quelle/1841/details/2732.html (February 24, 2020).

[42] More on this issue: Collective of authors, Teorie a praxe – dokumentace současnosti. Sborník z odborného semináře [Theory and Practice – Documentation of the Present. Almanac of a Professional Seminar] (Brno: TM, 2006); Marek Junek, “Problematika soudobé dokumentace v Československu před rokem 1989” [Problems of Contemporary Documentation in Czechoslovakia before 1989], Muzeum: Muzejní a vlastivědná práce 50, no. 1 (2012): 3-9; Marek Junek, “Soudobá dokumentace v České republice po roce 1989” [Contemporary Documentation in the Czech Republic after 1989], Věstník Asociace muezí a galerií České republiky 13, no. 2 (2013): 17-8; Jan Dolák, “Dokumentace současnosti a nedávne historie. Domácí a zahraniční přístupy” [Documenting the Present and Recent History. Domestic and Foreign Approaches], Věstník Asociace muezí a galerií České republiky 13, no. 2 (2013): 18; Jan Dolák, “Dokumentace současnosti a nedávné historie. Domácí a zahraniční přístupy” [Documenting the Present and Recent History. Domestic and Foreign Approaches], Museologica Brunensia 3, no. 4 (2014): 34-5; Michal Babík, “Raději na stokoruny s Gottwaldem než uctívat baroko” [Better Going for Hundred-crown Banknotes with Gottwald than Worshipping the Baroque], Věstník Asociace muezí a galerií České republiky 13, no. 2 (2013): 19-20; Petr Nekuža and Pavla Stӧhrová, “Dokumentace současnosti v oblasti technického dědictví – vlivu spolupráce muzejní instituce se současným výrobním sektorem na strategii její odborné činnosti” [Documentation of the Present in Technical Heritage – Influence of Cooperation of a Museum Institution with Current Manufacturing Sector on a Strategy for the Former’s Professional Activity], Muzeológia a kultúrne dedičstvo 7, no. 1 (2019): 225-233; Zdenka Letenayová and Eva Ševčíková, eds., Múzejná dokumentácia druhej polovice 20. storočia na Slovensku. Problematika komplexnej múzejnej dokumentácie obdobia po roku 1989. Zborník príspevkov z konferencie [Museum Documentation of the Second Half of the 20^th Century in Slovakia. Issue of Comprehensive Museum Documentation after 1989. Almanac of Lectures from the Conference] (Bratislava: Artwell Creative, s.r.o., 2012).

[43] More on this issue: Collective of authors, Problémy soudobé dokumentace. (Materiály z celostátního semináře v Brně, listopad 1966) [Problems of Contemporary Documentation. (Materials from a National Seminar in Brno, November 1966)] (Prague: Cabinet of Museum and Ethnographic Work, 1968); Zbyněk Z. Stránský, “Metodologické otázky dokumentace současnosti” [Methodological Issues of Documenting the Present], Muzeologické sešity 12, no. 5 (1974): 13-27; Zbyněk Z. Stránský, “Československé i zahraniční zkušenosti a názory na dokumentaci současnosti. Teze muzeologického semináře” [Czechoslovak and Foreign Experience and Opinions on Documenting the Present. Theses from a Museology Seminar], Muzeologické sešity 12, no. 5 (1974): 5-11; Jiří Špét, “Jsme připraveni dokumentovat současnost?” [Are We Ready to Document the Present?], Muzeologické sešity 13, no. 2 (1975): 53-9; Jiří Špét, “Dokumentace současnosti a muzea” [Documentation of the Present and the Museum], Muzejní a vlastivědná práce 27, no. 2 (1989): 65-74; Jiřina Telcová, “K dokumentaci současnosti v muzeích uměnovědného typu” [About Documenting the Present in Museums of the Science of Art], Muzeologické sešity 14, no. 6 (1976): 21-23 and many others.

[44] Stránský, “Metodologické otázky,” 18.

[45] Andrej Hlinka, Vplyv družstiev na dobrobyt ľudu a prečo sa zakladajú družstvá [Influence of Cooperatives on People’s Welfare and Why Cooperatives Are Set Up] (Bratislava: Družstevné vydavateľstvo, 1940); František Hrušovský, Obrázkové slovenské dejiny [Slovak History in Picture] (Turčiansky Svätý Martin, Matica slovenská, 1942); Vojtech Tuka, Slovenský štát [Slovak State] (Bratislava, 1944); Štefan Polakovič, Warum eine freie Slowakei? (Bratislava: Wiss. Ges. für das Auslandsslowakentum, 1944); Štefan Polakovič, Začiatky slovenskej národnej filozofie [Beginnings of Slovak National Philosophy] (Bratislava: Andrej, 1944); Štefan Polakovič, Slovenský národný socializmus. (Ideové poznámky) [Slovak National Socialism. (Notes on Ideas)] (Bratislava: HSĽS, 1941); Karol Sidor, Slovenská politika na pôde pražského snemu (1918-1938) [Slovak Politics in Prague Parliament (1918-1938)] (Bratislava: Andrej, 1944); Ján Balko, Bryndziarsky priemysel na Slovensku [Sheep’s-Milk Cheese Industry in Slovakia] (Turčiansky Svätý Martin: Družstvo pre predaj bryndze, 1940); Unknown author, Útokom k víťazstvu. Obrázkový prehľad z dejinných chvíľ Slovákov 1938-1940 [By Attack to Victory. Review of Historical Moments of Slovaks in 1938-1940 in Pictures] (Bratislava: HSĽS, 1940); Valentín Beniak and Martin Benka, Strážcovia a ochrankyne Slovenska [Guardians and Defenders of Slovakia] (Turčiansky Svätý Martin: Matica slovenská, 1942); Jozef Sivák, Päť rokov slovenského školstva 1939-1943 [Five Years of Slovak Education 1939-1943] (Bratislava: MŠANO, 1944); Ladislav Jánsky, Slovenská duchovná tvorba 1939-1944 [Slovak Spiritual Works 1939-1944] (Bratislava: HSĽS, 1944); Unknown author, Armáda v obrane a práci. Päť rokov budovateľskej činnosti slovenskej armády [Military in Defence and Work. Five Years of Building the Slovak Military] (Bratislava: MNO, 1944).

[46] Peter Macho, Milan Rastislav Štefánik v hlavách a srdciach. Fenomén národného hrdinu v historickej pamäti [Milan Rastislav Štefánik in Minds and Hearts. Phenomenon of the Nation’s Hero in Historical Memory] (Bratislava: HiÚ SAV, 2011); Peter Macho, “Pozostalosť Milana Rastislava Štefánika v kontexte inštitucionálnych a rodinných záujmov v medzivojnovom období a vojnovom období” [Legacy of Milan Rastislav Štefánik in the Context of Institutional and Family Interests in the Interwar and War Periods], Muzeológia a kultúrne dedičstvo 5, no. 1 (2017): 57-68; Alena Mikulášová and Miroslav Palárik, “Názvy ulíc a námestí v zajatí politiky. Zoznam slovenských dejateľov schválených na pomenovanie verejných priestranstiev v rokoch 1939-1945” [Street and Square Names in Captivity of Politics. List of Slovak Historical Figures Approved for Lending Names to Public Spaces in 1939-1945], Studia historica Nitriensia 20, no. 1 (2016): 178-211.

[47] In the accession book, several items were registered under a single accession number, so the number of accession numbers and the number of individual items differed.

[48] More on the situation in the Slovak Museum in 1939-1945: Machajdíková, Slovenské národné múzeum a jeho predchodcovia, 15-29; Jarmila Strelková, “Quo vadis, Slovenské národné múzeum?” [Quo vadis, Slovak National Museum?], Múzeum 43, no. 1 (1998): 14-20; Pavol Valachovič, “Slovenské múzeum v rokoch 1940-1948” [Slovak Museum in 1940-1948], Múzeum 34, no. 1 (1989): 38-47.

[49] Cf.: Miroslav Palárik, “Osudy pamiatok pochádzajúcich zo židovského majetku za druhej svetovej vojny” [Fate of Objects Originating from Jewish Property during the Second World War], Historický časopis  59, no. 3 (2011): 515-534.

[50] In the accession book, several items were registered under a single accession number, so the number of accession numbers and the number of individual items differed.